NEBO,PEKLO,OčISTEC A RAJ
Raj
Raj (po hebrejsky eden či edem) je v niektorých náboženstvách miesto, kde po smrti existujú duše spravodlivých a bohabojných veriacich (v kresťanstve vo večnej blaženosti, v islame v rozkoši). Opakom je peklo.
Je to súčasť onoho sveta. Podľa kresťanských predstáv bol raj stratený v dôsledku prvotného hriechu, je symbolicky situovaný na Východe, ktorý je aj symbolom Ježiša Krista. Aj preto kresťanské kostoly boli spravidla orientované tak, aby presbytérium (svätyňa) a oltár smerovali na východ, k Raju. Raj (resp. Nebo) je cieľom najvyššej nádeje. Pozri aj rajská záhrada.
Myšlienka raja a pekla ako dva aspekty - odmena a trest za pozemský život - vznikla z pôvodných nediferencovaných predstáv o ríši mŕtvych pre všetkých mŕtvych bez rozdielu. Medzi najstaršie známe raje patrí staroegyptský raj na svätých poliach Aalu.
Očistec
Očistec je pre katolíkov miesto, kde si duše zomrelých odpykávajú tresty za hriechy, aby očistení mohli vstúpiť do neba. Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti. Toto učenie bolo formulované najmä na Florentskom a Tridentskom koncile v 14. a 16. storočí. Učenie o očistci vychádza z tradície Cirkvi a odvoláva sa na niektoré texty zo Sv. Písma 1. Kor 3, 15Nebesia
Nebesia alebo nebo je zdanlivá klenba, ktorá sa klenie nad zemou a cez deň je belasá a v noci tmavá: Podľa náboženskej viery je to nesmierne nádherné miesto prebývania Boha a blažených duchov. Novšia teológia rozumie nebesami večný život, stav dokonalej nadprirodzenej blaženosti.
Podľa Anaximandra sa vraj z neobmedzeného vylúčili nebesia a vôbec všetky svety, ktoré sú nesčíselné. Nebo sa v čínskej filozofii priraďuje k jangu.
Peklo
Peklo je miesto večného zatratenia, večného ohňa, večných hrozných múk v posmrtnom živote. Peklo je stav duše, v ktorom nie je prítomnosť Božej lásky. Je to stav úzkosti, trápenia, trýznenia a obrovskej túžby po láske, ktorá nemôže byť už nikdy naplnená. Pôvodcom pekla je satan.
Poväčšinou ho tematizujú náboženské diskurzy. Súčasť onoho sveta.
V kresťanstve je peklo je konečné zavrhnutie.